Leví kráľ. To bol jeden z filmov, ktorý som si pozrel s deťmi počas karantény. Bola to tá "hraná" verzia, kde zvieratá a Afriku nenakreslili ľudia, ale počítač. A tak som porovnával tieto dve diela. Kreslený a počítačový Leví kráľ. Ani nie z hľadiska dvoch rôznych prístupov k tvorbe a kreativite., ale v tom, aké emócie a odkaz vo mne zanechala rozprávka pred cca 25 rokmi a teraz. Niečo bolo rovnaké, niečo úplne iné, prekvapujúce. Až tak prekvapujúce, že príbeh o Simbovi mi pomohol pochopiť niečo o súčasnej situácií s vírusom Covid -19.
Najprv začnem tým, čo sa nezmenilo. Scéna, kedy malý Simba zdvíha nevládnu labu svojho ocka Mufasu s nádejou, že je len zranený a nie mŕtvy ma rozplakala vtedy aj dnes. A čo sa zmenilo?
Legendárna veta a pesnička Hakuna matata je naozaj chytľavá, veselá a milá. Ale je to nezmysel. Timon a Pumba, bezstarostné zvieratka spievali túto mantru Simbovi tak dlho, pokiaľ nezabudol, že je kráľom, že zažil smrť svojho otca a bezstarostný život vymenil za záchranu svojho kráľovstva. Jednoducho si zaspievali hakuna matata, žiadne starosti, a žili spokojne ďalej. Simba odmietol realitu a nahradil ju ilúziou hakuna matata. Ani jeho stará láska, levica Nala, ho nepresvedčila, aby sa chopil zodpovednosti. Až múdry Rafiki a emotívny príhovor jeho otca z neba ho vrátili do reality. Drsnej a ťažkej reality. V nej sa musel vrátiť do Scarom zdevastovaného kráľovstva, čeliť faktu, že je istým spôsobom zodpovedný za smrť svojho otca a poraziť Scara. Nič príjemné v porovnaní s hedonistickým a nihilistickým hakuna matata životom po boku prasaťa a surikaty. Simba sa vzdal hakuny a urobil čo bolo treba. Zmenil seba, zmenil svoj zaužívaný spôsob života, aby zachránil kráľovstvo a tým zabezpečil do budúcnosti mier a prosperitu pre všetky zvieratá v ňom.
A čo to má spoločné s Koronou? Je tu vidieť prístup podobný ako hakuna matata. Taliansky hashtag všetko bude dobre. Často používaný odkaz, žiadna panika. Nastavenie mysle v zmysle "nech to už všetko skončí a vrátime sa do starých koľají." Ale je to omyl, podobne ako hakuna matata.
Nebude všetko dobré a treba paniku. A keď sa všetko skončí je potrebné žiť, uvažovať a správať sa inak, aby sa situácia neopakovala. Toto nie je sitácia, ktorú treba prečkať, ale z ktorej sa treba poučiť. Zľahčovanie situácie a upokojovanie sa nemá zmysel. Nikomu nepomôže. Toto nie je o pozitívnych myšlienkach a prístupe "usmej sa na svet a svet sa usmeje na teba." To nikoho nevylieči ani neochráni. Liečia nás doktori a chráni disciplína. Ak si povieme hakuna matata, žiadne starosti, tak ohrozíme seba a mnoho ľudí okolo nás. Mali by sme sa vydať za "Scarom" a urobiť niečo nekomfortné, aby sme zachránili "kráľovstvo". Pár slov aj k panike. Predstavte si, že vám doktor povie niečo ako: "Máte tukom obalenú pečeň a zničené pľúca, treba zmeniť životosprávu." Nesprávna odpoveď je takáto: "V pohode, žiadna panika. Dáka cigaretka a klobáska nemôže uškodiť. Dám si tabletky na cholesterol a týždeň pred kontrolou budem žiť zdravo." Tento prístup bez paniky znamená smrť. Správna odpoveď je: "A koniec. Vyhadzujem pol chladničky, končím s fajčením a idem zmeniť život." Skúste povedať človeku, ktorého naháňa agresívny pes, aby nepanikáril. Korona vírus je situácia, kedy máme panikáriť a máme mať starosti. Toto je situácia, kedy sa máme vzdať svojho komfortu pre dobro celej spoločnosti. Aj keď nie sme levím kráľom. A keď Simba zasadol na leviu skalu a začal riadiť kráľovstvo nevrátil sa k hakuna matata. Zostal zodpovedným a múdrym kráľom.
Keď to celé pominie nemali by sme sa vrátiť k bezstarostnému životu, aký tu bol predtým. Mali by sme mať doma preventívne rúšky. Mali by sme si spomenúť na rodinu aj keď nie je karanténa, vďaka ktorej zo strachu zavolám bratovi, babke po desiatich rokoch. Mali by sme si šetriť viac peňazí na horšie časy. Mali by sme myslieť na starosti a ich riešenia.
Prečo? Lebo taká je realita. A realita je skutočná. A skutočnosť je, že starosti máme. Prichádzajú a odchádzajú. Menšie, väčšie až obrovské, ako v týchto časoch. A keď skončí Korona? Prídu iné starosti. Lebo tie patria k realite. A starosti sa nikdy nevyriešia tým, že si povieme, že žiadne nie sú. Skúšali to Taliani aj Španieli...a nefunguje to.
Keď som s deťmi pozeral na milé tancujúce prasiatko, surikatu a leva, ktoré si pospevovali chytľavú melódiu hakuna matata nebolo mi do smiechu. To bol ten zásadný rozdiel medzi pozeraním levieho kráľa ako dieťa a ako dospelý. Hakuna matata je chyba, pretože odmietať problémy je najrýchlejšou cestou ako im podľahnúť.
Na záver dodám, že odmietaním bezstarostnosti neodmietam radosť, úsmev, nadhľad a humor. To všetko, ak to zvládame, nám pomáha prekonávať ťažkosti, ale tie si musíme najprv priznať. Inak je radosť pózerska, úsmev falošnejší ako úsmev Jokera a humor silený.
