3 dôvody prečo nezabudnúť v čase karantény na knihy...a kníhkupectvá

Autor: Tomáš Ďurnek | 26.3.2020 o 12:44 | (upravené 26.3.2020 o 19:08) Karma článku: 3,88 | Prečítané:  326x

„Nos starý kabát a kúp si novú knihu." Arthut Phelps.  HBO zadarmo, Pornhub zadarmo, detské TV kanály zadarmo. A čo knihy? Knihy zadarmo nebudú.

A keď na ne zabudneme teraz, potom do veľkej miery nebudú ani za peniaze. Kníhkupectvá bojujú o prežitie a najľahšia cesta, ako im pomôcť je veľmi jednoduchá. Kúpime si od nich knihu. Knihy. Beletriu, poéziu, náučnú literatúru, osobný rozvoj, detskú literatúru. Prečo nezabudnúť na knihu v tomto čase? 3 dôvody.

Dôvod prvý. Nepremárnime čas, ale investujme ho do seba.

V časoch začínajúcej karantény, keď sme si na ňu ešte zvykali, kolovali internetom mnohé výzvy, aby sme zostali doma. Boli kreatívne. "Zachráň svet pozeraním telky, seď na gauči a zachrániš svet, naši dedovia bojovali vo vojne, aby nás zachránili, nám stačí zostať doma"...atď. Je to sčasti pravda, ale niekde v pozadí tam cítiť, tak trochu akúsi pasivitu a leňošenie. Karanténa nám dala nečakanú dávku voľného času a najľahšie, ako s ním naložiť je sadnúť si na gauč a zapnúť obrazovku. Dá sa však z toho vyťažiť omnoho viac. Ten voľný čas môžeme investovať do seba. Zlepšiť sa. Zdokonaliť sa. Ak musím byť doma a nemôžem byť v práci, tak urobím niečo, aby som sa do tej práce vrátil lepší. Zlepším si jazyk, komunikačné schopnosti, schopnosti prezentovať. Programovanie, plánovanie, manažovanie času...čokoľvek. Koníčky. Koľkí z nás si pred karanténou povedali niečo ako "rada by som sa naučila kváskovať, ale nemám na to čas", alebo, "chcel by som začať písať, ale popri práci sa to nedá." A teraz máme ten čas. Máme čas sa zlepšiť, máme čas venovať sa tomu, čo nás baví, čas urobiť niečo,o čom dlho snívame. A kniha je k tomu skvelý prostriedok. Motivačná literatúra, samovzdelávacia literatúra. Alebo sa nič neučiť. "Len" potešiť. Pookriať. Preniesť sa do iného sveta. Stratiť sa v poézii. Prečítať si Malé ženy, Pána prsteňov, sci-fi, fantasy, históriu, román, detektívku. Máme veľa možností. Áno, potrebujeme aj pasívny oddych, ale nielen. Áno, kniha nie je jediný prostriedok k rozumnému a krásnemu prežitiu voľného času, ale to nie je ani televízor či youtube. Nezabudnime na knihu, ktorá nás posunie ďalej, zvýši našu hodnotu na trhu práce alebo nás proste poteší. Niektoré knihy majú aj inú, nádhernú, schopnosť. Dokážu prehĺbiť a skvalitniť vzťah s deťmi. A to je...

Dôvod druhý. Detská literatúra. Čas, kedy si čítame knihy s deťmi je magický. Pre deti i dospelých.

„Ak chcete, aby boli vaše deti inteligentné, čítajte im rozprávky. Ak chcete, aby boli vaše deti viac inteligentné, čítajte im viac rozprávok.“ A. Einstein

Som otcom troch detí vo veku 6, 3 a batoľa. Je pre mňa až zázračné, ako detské knihy prehĺbili môj vzťah s deťmi. Nejde o to, že predtým to bolo zlé. U nás doma bola "na knihy" viac manželka a ja som bol ten digitálnejší. Máme doma hernú konzolu Nintendo a hrával som sa na nej aj s najstarším synom. Manželka mi čítala a posielala mnohé články o výhodách kníh a naopak, o rizikách videohier a nadmernom sledovaní detských videí. Všetky jej snahy som ignoroval resp. racionálne odmietol. Zlom nastal na Vianoce, keď sme vyberali darčeky. Pozoroval som totiž na najstaršom synovi, ďalej len Tonko, že niečo nie je v poriadku a niečo sa mi na jeho správaní nepozdáva. Nevedel som to priamo identifikovať, ale niečo som tam cítil. Ani neviem prečo, ale spomenul som si, ako mi môj Tatino čítaval knihy a ako sa mi to páčilo. Tento krátky moment stačil na to, aby som manželke navrhol, že kúpime Tonkovi na Vianoce veľa kníh a ona s nadšením súhlasila. Zaspávanie na Štedrý deň sa tak nieslo v znamení večerného čítania čerstvo rozbalených kníh. Pamätám si na tú prvú. Bola to päťsto stranová kniha Obluda z ľadu. A pamätám si aj na ten pocit, ako som ležal pri Tonkovi, čítal som mu knihu,  ktorá voňala, ako čerstvo dopečené rožky. Dokonca aj Tonko si k nej privoňal a povedal: "Tato, tá knižka pekne vonia."  Pamätám si, ako na nás nesvietilo modré svetlo obrazovky, ale žmurkajúce písmenká odkrývajúce príbeh, ktorý nás opantal. Hltali sme jednu kapitolu za druhou. Knihu za knihou. Rozprávali sme sa o nich. Či bude mať príbeh šťastný koniec, kto je koho najobľúbenejšia postava. Tonko sa pýtal, ja som vysvetľoval. Niektoré knihy boli zábavné, niektoré vážne, niektoré mi pomohli vysvetliť inak zložitejšie veci, niektoré boli lepšie, niektoré slabšie, žiadna však nebola zbytočná. Netrvalo dlho a pridal sa aj mladší syn Ferko. Z večerného čítania sa stal neodmysliteľný rituál. Spolu s Tonkom sme hľadali a kupovali nové knihy.  A ja som začal vidieť ovocie tejto činnosti. Tonko i Ferko sa omnoho viac rozrozprávali. Zlepšila sa im slovná zásoba . Keď sa spolu hrali, sami si vymýšľali príbeh hry a doslova tvorili. Nepoznám zákonitosti detskej psychiky, montessori pravidlá a pod., ale pozitíva čítania s deťmi som proste videl a zažívam ich dodnes. A nielen tie merateľné, ako slovná zásoba, ale aj tie nehmatateľné. Pocit, keď ma Tonko zavolal čítať si, prikryli sme sa pod perinu, otvorili našu knižku a spolu sa ponorili do príbehu, je úžasný, ťažko opísateľný a na nezaplatenie. Nintendo máme dodnes a hráme sa naďalej, ale menej. Nemyslím si, že je správne umelo vyvolávať schizmu "digitál alebo kniha." Jedno som však pochopil. Keď sme sa s Tonkom hrali videohry nechali sme pracovať procesor Nintenda. Keď si spolu čítame, pracuje omnoho výkonnejší procesor. Predstavivosť. Karanténa nám darovala veľkú porciu času s našimi deťmi. Nezabudnime na knihu, ktorá tento čas môže skvalitniť.

Dôvod tretí. Bez kníhkupectiev to nepôjde.

Karanténa nepriniesla len strach o zdravie, ale aj o prácu a peniaze. V ohrození sú mnohé obchody a služby. Reštaurácie, bary, taxikári, kvetinárstva. Nezabúdajme však na kníhkupectvá. Ak neberieme do úvahy potraviny a drogériu, tak predaj rastie  v oblasti fitness a elektro. Je to pochopiteľné a nič proti tomu nenamietam. Nezabúdajme však na knihy. Možno aj pre tie dva, vyššie spomenuté, dôvody. Aj kníhkupectvá potrebujú našu pomoc. Nie, aby ich predaj rástol, ale aby neskončil. Najjednoduchšia a najúčinnejšia pomoc bude, keď si kúpime od nich knihu. Knihy. A načerpáme z nich. Nezabudnime na kníhkupectvá, pretože bez nich zabudneme na knihy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Teraz by sa nám hodila koruna

Kto zastaví odhodlanie premiéra zlikvidovať ekonomiku?


Už ste čítali?