Spisovateľ stál v lodžii a spoza mierne zatiahnutej rolety sa pozeral na chlapca, čo sa hral so svojím otcom. Otec zbieral plody ihličnatých stromov. Boli opálené nezrelým, jarným slncom. Chlapec pobehoval pri otcových nohách sťa bojazlivé šteňa na svojej prvej expedícií prírodou a zbieral haluze, vetvy, mach a lístie. Chvíľu ich doprevádzali aj drozdy a vrabce. Netrvalo dlho a odleteli do výšin stromov, aby rodinnú idylu pozorovali z väčšieho bezpečia. Otec so synom začali z nahromadeného materiálu stavať dom. Možno pre tie drozdy a vrabce, alebo pre mravce, alebo pre nič, iba, aby boli spolu.
Spisovateľ sa výdatne nadýchol a razantne vydýchol. Bol to podvedomý čin jeho tela prezrádzajúci vnútorné rozpoloženie. Prezrádzal, že príde niečo dôležité, na čo ešte nebol pripravený, ale v útrobách svojho ja vedel, že sa to musí stať. Prižmúril oči.
Dom z vetiev, plodov stromov a pomaly rozmrazeného jarného lístia bol hotový. Nádherný a žiariaci žaluď mal byť poslednou a najvýraznejšou časťou ich hodinovej snahy. Finále prichádza. Otec podáva synovi žaluď a ten ho s úsmevom v očiach berie do dlaní. Úsmev prezrádzal radosť dieťaťa. Radosť zo spoločného času dvoch duší. Duša dieťaťa a duša jeho najväčšieho priateľa. Chlapec opatrne priložil žaluď na strechu domu.
Dom spadol.
Chlapec sa pozrel na otca.
Spisovateľ sa pozrel na otca.
Celý vesmír sa pozrel na otca.
Jeho odpoveď určí osud tejto chvíle i chlapcovho detstva. Otec sa zaprel chodidlom do jarného blata, rozmočeného rannou rosou.
Objal svojho syna.
Pritisol svoje pery na jeho čelo.
Niečo povedal.
Spisovateľ nepočul nič, ani nevedel odčítať z pier. Bol si ale istý, že to bolo niečo sťa: "To nevadí, hlavne, že sme spolu."
Usmial sa syn.
Usmial sa spisovateľ.
Usmial sa vesmír.
Spisovateľ sa vrátil do pracovne. Pozrel sa na haldu zapísaných papierov. Bola to jeho doterajšia snaha o nové dielo. Pozrel sa na mnohé diela iných autorov uložené v policiach. Doteraz mu boli inšpiráciou.
Zatvoril oči. Pousmial sa. Švihol dlaňou. Na stole neostalo nič.
A začal písať odznova. S novou inšpiráciou. Tá tento raz nepochádzala od učencov a mysliteľov, ale z nádhernej jednoduchosti obyčajného života.